Náš malý chlapček už pôjde do školy. Je neuveriteľné, ako tých sedem rokov utieklo. Ešte teraz si spomínam, ako som si ho viezla z pôrodnice. Bol to taký drobunký uzlíček plný šťastia a nádejí. Mžurkal na ten svet svojimi rozospatými malými očkami. Doteraz poznal len mamičkino bruško, kde to šumelo a zaškriekalo. Bol tu v bezpečí a nikto mu nemohol ublížiť. A teraz ho čaká svet, kde je veterno, všade okolo sú podivné pachy a tie zvuky sú pre neho nové.. Už vtedy miloval vodu. Kúpal vždycky otecko, bol to taký ich rituál. Naučil ho aj čoskoro plávať. A tento rok sa chystáme prvýkrát k moru, to bude zážitok.

Vôňa nového nábytku

Ešte pred mesiacom sme riešili zariadenie do izbičky. Hlavne sme chceli vybrať kvalitný detský písací stôl, kde si bude robiť úlohy a maľovať. Môj manžel má známeho stolára, ktorý nám ho urobil na mieru, aby nezaberal zbytočne veľa miesta a presne zapadol do konceptu celej miestnosti. Je z bukového dreva, takže pevný ako skala. Má aj prídavnú skrinku, do ktorej si bude ukladať učebnice, zošity a ďalšie školné pomôcky. Nad ním je ešte polička na knihy a je blízko okna, aby mal náš chrobáčik dostatok svetla a nekazil si oči.